Niekoľko praktických poznámok k činnosti a odmene likvidátora SVB a samotnému majetku SVB

Ústrednou postavou celej likvidácie samotný likvidátor. Preto sa budem sa v tomto príspevku venovať bližšej analýze jeho práv a povinností.

Na úvod je podstatné poukázať na skutočnosť, že rozhodovanie vlastníkov o vstupe SVB do likvidácie je spojené s jeho zrušením, resp. so zrušením zmluvy o spoločenstve. O tomto kroku rozhodujú vlastníci v zmysle § 14b ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako “BytZ”) nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, konkrétne rozhodujú o „zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o spoločenstve“. O osobe likvidátora a jeho odmene rozhodujú tiež vlastníci, avšak už len nadpolovičnou väčšinou prítomných na hlasovaní.

Práva a povinnosti likvidátora upravuje Obchodný zákonník v § 68 až 75k, ktoré vykonáva vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii (ďalej ako „vyhláška“). Nakoľko sa činnosť a postupy likvidátora SVB odlišujú od postupu likvidátora obchodných spoločností a Obchodný zákonník sa použije v zmysle odkazu § 7d ods. 4 BytZ, poukážem v tomto príspevku na tie ustanovenia, ktoré sú relevantné pre výkon likvidácie SVB. Na prvý pohľad sa môže zdať komplikovaným výber relevantných ustanovení najmä z dôvodu použitia pojmov “sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka”, ale poznajúc podstatu, spôsob a účel fungovania SVB v spojitosti s ich atypickým účtovným a daňovým zaradením, je možné pomerne ľahko určiť tie ustanovenia, ktoré sú pre likvidáciu SVB potrebné. 

Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré priamo odkazujú na samotnú vyhlášku, sú v rovine:

• výšky preddavku na likvidáciu za výkon funkcie likvidátora (§ 75 ods. 4)
• podrobností o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 75a ods. 3)
• náležitostí zoznamu majetku SVB (§ 75g a)
• samotného odkazu Obchodného zákonníka na vyhlášku (§ 771a)

Kto podáva návrh na zápis zmien

Hneď prvou komplikáciou je povinnosť podať návrh na zápis zmien do registra SVB. V zmysle § 7 ods. 2 BytZ „Návrh na zápis zmien alebo zániku zapisovaných údajov podľa odseku 7 je povinný podať príslušnému správnemu orgánu predsedaalebo poverený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome do 30 dní odo dňa, keď zmena nastala. Pravosť podpisu na návrhu na zápis do registra musí byť úradne osvedčená“. V zmysle odseku 7 ide o zapisované údaje:

„a) názov a sídlo spoločenstva,

b) identifikačné číslo,

c) orgány spoločenstva,

d) meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu“.

Avšak v zmysle § 75c Obchodného zákonníka „likvidátor bezodkladne po vstupe spoločnosti do likvidácie oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní oznámenie o tom, že spoločnosť vstúpila do likvidácie, a výzvu, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky a iné práva“. V zmysle tohto ustanovenia by mal uvedený návrh na zápis zmien podať práve likvidátor. Tomuto rozporu nepomáha ani rôzna prax okresných úradov, v zmysle ktorej postupujú niektoré orgány prvým spôsobom a niektoré druhým. Z správny považujem návrh podaný likvidátorom, nakoľko už funkcia predsedu rozhodnutím vlastníkov o vstupe do likvidácie, zanikla. Jedinou výnimkou by bol vstup SVB do likvidácie s odkladným účinkom, prípadne vstup do likvidácie v neskorší čas, napr. o dva mesiace.

Povinnosti a zodpovednosť likvidátora

V zmysle § 74 Obchodného zákonníka „je likvidátor pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti“. Na tom by nebolo nič neštandardné, až na rozsah zodpovednosti v rovnakom rozsahu ako predseda SVB, teda celým svojím majetkom. Hlavným argumentom proti aplikovaniu tohto ustanovenia v praxi je, že pri likvidácii SVB nie je jej záverom majetkový zánik SVB ako pri obchodných spoločnostiach, ale iba o právny zánik právnickej osoby (SVB) pri zachovaní kontinuity ekonomického režimu bytového domu.

Prvou povinnosťou likvidátora po vstupe SVB do likvidácie je spracovanie mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie. Tento krok je potrebný pre účely účtovného uzavretia činnosti SVB ako právnickej osoby ku dňu jeho zrušenia. Touto účtovnou závierku sa podáva odpoveď na otázku, či má vôbec SVB majetok, ktorý by patril do likvidačnej podstaty a z ktorého by mohol vzniknúť likvidačný výťažok jeho predajom.

V tomto kontexte je nevyhnutné odpovedať na základnú otázku likvidácie SVB, ktorou je, či SVB môže mať majetok a keď, tak za akých podmienok. Dôležitým je ustanovenie § 7b ods. 1 BytZ, v zmysle ktorého “môže spoločenstvo vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia“), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok”.

V zmysle tohto ustanovenia má SVB oprávnenie hospodáriť s majetkom, avšak najskôr je nevyhnutnou podmienkou ho nadobudnúť, a to svojou činnosťou. Kontraproduktívnym sa potom javí ustanovenie § 7b ods. 4 BytZ, v zmysle ktorého “sa spoločenstvo nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke”.

Problém teda vzniká vtedy, ak napr. SVB prenajíma priestory, spoločné časti na účely reklamy, strechu a pod. Ako oddeliť majetok samotného SVB (účtovne povinne evidovaného pod IČO-m) a ako majetok samotných vlastníkov na bankovom účte, ktorý je likvidátor povinný do 30 dní previesť na nový účet v banke? Riešenie je možné nájsť v kombinácii

1. previerok účtovných závierok spracovaných počas existencie SVB,
2. lustrácie úhrad vykonávaných na účet SVB vlastníkmi a tretími osobami,
3. prípadných daňových priznaní alebo oznámení.

Nakoľko sú častokrát príjmy SVB príjmami samotných vlastníkov na “spoločnom” účte, pre účely zistenia majetku SVB postačuje vymedzenie platieb za správu v prospech SVB. Táto platba totiž v praxi slúži na zabezpečenie činnosti SVB po administratívnej stránke a predstavuje jedinú skupinu príjmov, ktoré môže mať vo vlastníctve SVB ako právnická osoba. Napr. z týchto prostriedkov môže predseda zabezpečiť tlačiareň, internet, kancelársky nábytok a pod.. Zároveň je potrebné tento majetok aj správne zaevidovať a zaúčtovať. Úhrada týchto nákladov z fondu je nesprávna a protiprávna, nakoľko ide o rozpor s § 10 ods. 3 BytZ, v zmysle ktorého je možné z fondu prevádzky, údržby a opráv vykonávať úhrady v súvislosti s bytovým domom ako nehnuteľnosťou a ako stavbou, teda v spojitosti s technickými otázkami. 

Na druhej strane ale musím poukázať na praktické skúsenosti, že počas prihlasovacej lehoty sa v ani jednom likvidovanom SVB neprihlásil ani jeden veriteľ, ktorého by bolo možné z likvidačného zostatku uspokojiť. Drvivá väčšina veriteľov má totiž svoje vzťahy uzatvorené s vlastníkmi zastúpenými SVB a nie samotným SVB ako právnickou osobou o sebe. Preto sa eliminovanie tohto kroku (lustrácie majetku SVB) zdá zbytočné, aj keď je po právnej stránke založené len na predpoklade a nie na právnej pravde. Muselo by následne dôjsť k zániku inštitútu platby za správu v prospech SVB a nevyhnutne by majetok SVB zabezpečujúci technický a administratívny chod SVB musel byť v spoluvlastníctve samotných vlastníkovi, čo si v praxi neviem ani zďaleka predstaviť.

Samozrejme že napriek zneniu § 2 písm. b) vyhlášky, v zmysle ktorého sa “likvidačným majetkom rozumejú hnuteľné veci, nehnuteľnosti vrátane bytov a nebytových priestorov, podniku alebo časť podniku, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré sa na dosiahnutie účelu likvidácie majú speňažiť”, nie je napr. možné zahrnúť do majetku SVB byty a nebytové priestory vlastníkov v dome. 

Ak by aj SVB malo účtovne evidovaný majetok, ktorý je možné speňažiť a vytvoriť tak likvidačný výťažok, ktorým sa rozumie “suma peňažných prostriedkov, ktoré boli dosiahnuté speňažením likvidačného majetku; súčasťou likvidačného výťažku sú aj jeho výnos”, zrejme pôjde pre praktické účely o malý majetok, ktorý by sa mohol predajom dosiahnuť. Dôležitým pojmom je ešte “čistý likvidačný výťažok”, ktorým sa rozumie “likvidačný výťažok po odpočítaní nákladov súvisiacich s jeho dosiahnutím”.

Jednou z povinností likvidátora v procese likvidácie je v zmysle § 75g Obchodného zákonníka “vyhotoviť základný zoznam prihlásených pohľadávok podľa stavu ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie. Do uplynutia 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho likvidátor uloží do zbierky listín”. Aj vo vzťahu k tejto listine platí, že v zmysle vyhlášky sa vo vzťahu k likvidácii SVB neuplatňuje každé ustanovenie o jej obsahu, ale iba tie, ktoré sú pre likvidáciu SVB podstatné. V zozname majetku SVB (ďalej len „zoznam majetku“) sa v zmysle § 15 vyhláškyuvádza všetok majetok patriaci SVB (nie však vlastníkov) ku dňu uloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo, do registra SVB. Zoznam majetku sa vyhotovuje v prehľadnej písomnej forme a uvádzajú sa v ňom

• pri hnuteľnej veci popis hnuteľnej veci, výrobné číslo a evidenčné číslo, ak sú známe, ako aj adresa miesta, kde sa hnuteľná vec nachádza,
• pri peňažnej pohľadávke označenie dlžníka, suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo a právny dôvod vzniku pohľadávky spolu s číslom faktúry, ak bola vystavená,
• pri pohľadávke z účtu číslo účtu, mena, na ktorú znie, zostatok na účte a označenie banky, zahraničnej banky, pobočky zahraničnej banky alebo inej finančnej inštitúcie, ktorá ho vedie, názov a forma vkladu, ak ide o vklad,
• pri inej majetkovej hodnote popis inej majetkovej hodnoty, prípadne verejný register, v ktorom je iná majetková hodnota evidovaná spolu s jej označením v tomto registri, ak je pridelené.

V zmysle § 15 vyhlášky sa pri každej položke sa v zozname majetku uvedie jej hodnota vyjadrená v eurách, za ktorú by položku bolo možné predať v danom mieste ku dňu uloženia zoznamu majetku do registra SVB. Ďalej platí, že ak sa k položke vzťahuje zabezpečovacie právo, v zozname majetku sa uvedie druh a poradie zabezpečovacieho práva, ako aj pohľadávka, ktorú zabezpečuje, s uvedením veriteľa, zabezpečenej sumy a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. Prípadne ak je položka predmetom súdneho sporu alebo iného sporu, v zozname majetku sa uvedú skutočnosti súvisiace s týmto sporom.

Preddavok na likvidáciu

Preddavok na likvidáciu je od 1. 10. 2020 novým inštitútom, ktorý vznikol z praxe likvidácií obchodných spoločností, no pre SVB ostáva preddavok na báze dobrovoľnosti v rovine:

a) vzniku a úhrady preddavku,

b) výšky preddavku.

To isté platí aj pre celkovú výšku odmeny. Neviem si totiž predstaviť, že SVB tvoriace 4 bytmi by muselo počítať s takouto sumou v každom prípade. Výška preddavku na likvidáciu je totiž v zmysle § 3 vyhlášky 1 500 eur. To, či ide o vysokú alebo nízku sumu, záleží od konkrétneho SVB. V každom prípade platí, že odmena likvidátora je v zmysle § 4 ods. 1 vyhláškytvorená

1. paušálnou odmena za niektoré úkony vykonané v priebehu likvidácie (ďalej len „paušálna odmena“), 
2. odmenou za speňaženie likvidačného majetku tvoriaceho likvidačnú podstatu (ďalej len „odmena za speňaženie“), 
3. odmenou za uspokojenie pohľadávok veriteľov (ďalej len „odmena za uspokojenie veriteľov“).

Dôležitým je ustanovenie § 75 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by malo byť SVB povinné zložiť do úschovy u notára podľa preddavok na likvidáciu. Preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu a možno ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov ustanoveného likvidátora ustanoveného. Celková odmena likvidátora sa určí ako súčet jednotlivých odmien podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, pričom max. výška celkovej odmeny likvidátora určená podľa je najviac 330 000 eur, čo zrejme v prípade SVB nebude možné. Tiež sa v kontexte s SVB neaplikuje pravidlo, že „odmena a náhrada výdavkov likvidátora, ktorá má byť uhradená z preddavku na likvidáciu, je splatná najskôr schválením konečnej správy o priebehu likvidácie, účtovnej závierky a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok)“, a to najmä z dôvodu, že určenie odmeny by podľa môjho názoru malo ostať v rovine dohody medzi likvidátorom SVB a samotnými vlastníkmi. Preto je možné dohodnúť sa na skoršom dátume splatnosti odmeny, rovnako ako na jej výške.

Paušálna odmena

Paušálna odmena likvidátora sa určuje súčtom odmien za jednotlivé úkony, ktoré sa v procese likvidácie vykonávajú. Konkrétne ide o tieto úkony:

1. 250 eur za zverejnenie oznámenia o vstupe do likvidácie a výzvy na prihlásenie pohľadávok (§ 75c Obchodného zákonníka), 
2. 5 eur za zapísanie prihlášky veriteľa do zoznamu pohľadávok,
3. 250 eur za vyhotovenie a uloženie základného zoznamu prihlásených pohľadávok do zbierky listín obchodného registra (§ 75e Obchodného zákonníka), 
4. 250 eur za vyhotovenie a uloženie základného zoznamu majetku do zbierky listín obchodného registra (§ 75g Obchodného zákonníka), 
5. 250 eur za zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky (§ 75f Obchodného zákonníka), 
6. 250 eur za zverejnenie oznámenia o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (§ 75j ods. 1 Obchodného zákonníka), 
7. 5 eur za spracovanie výzvy na plnenie dlžníkovi alebo osobe, ktorá je povinná splniť peňažný záväzok za dlžníka, 
8. 40 eur za uplatnenie pohľadávky na súde alebo pred iným orgánom verejnej moci,
9. 20 eur za prípravu a podanie návrhu na vykonanie exekúcie.

Vo vzťahu k ustanoveniu písmena d) je potrebné uviesť, že zbierka listín je zbierka zákonom ustanovených listín, ktorá je súčasťou verejného zoznamu zákonom ustanovených údajov – obchodného registra. Listiny, ktoré môžu byť obsahom zbierky listín, resp. ktoré má zapísaná osoba povinnosť do zbierky listín uložiť, sú vymenované v ust. § 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s tým, že povinnosť uloženia niektorých listín vyplýva priamo z osobitných predpisov, predovšetkým z obchodného zákonníka. Vo vzťahu k SVB nemôže ísť o zbierku listín, nakoľko je registračným miestom príslušný okresný úrad a nie Obchodný register. Preto ak sa určitá listina v procese likvidácie ukladá podľa Obchodného zákonníka do zbierky listín, na účely likvidácie SVB je potrebné ich uložiť do príslušného registra SVB.

Vo vzťahu k výške paušálnej odmeny je potrebné uviesť, že jej výška za jednotlivé vykonané úkony môže byť v súčte najviac 5 000 eur. 

Odmena za speňaženie

Odmena za speňaženie majetku SVB ako likvidačného majetku nemá vo vzťahu k SVB veľký význam. Dôvody som uviedol vyššie. Jediným možným prienikom môže byť v zmysle § 6 vyhlášky odmena za speňaženie hnuteľnej veci, pri ktorej je základom pre jej určenie výška čistého likvidačného výťažku. Určuje sa percentuálnou sadzbou, pričom za speňaženie hnuteľnej veci patrí likvidátorovi odmena zo sumy základu pre určenie odmeny 

1. do 30 000 eur v sadzbe 5 %,
2. nad 30 000 eur vo výške 1 500 eur a v sadzbe 3 % zo sumy presahujúcej 30 000 eur a nepresahujúcej 300 000 eur, 
3. nad 300 000 eur vo výške 9 600 eur a v sadzbe 1 % zo sumy presahujúcej 300 000 eur a nepresahujúcej 3 000 000 eur, 
4. nad 3 000 000 eur vo výške 36 600 eur a v sadzbe 0,1 % zo sumy presahujúcej 3 000 000 eur. 

Aj keď vyhláška upravuje viacero spôsobov určenia odmeny, napr. odmena za speňaženie inej súčasti likvidačného majetku alebo odmena za speňaženie pri prevádzke podniku alebo časti podniku, relevantným sú len niektoré ustanovenia. Napr. v zmysle § 9 vyhlášky sa uplatní zvýšenie percentuálnej sadzby odmeny o 19 percentuálnych bodov, ak k dosiahnutiu likvidačného výťažku došlo v súvislosti s

• uplatnením práva odporovať právnemu úkonu ukracujúcemu uspokojenie pohľadávky SVB,
• náhradou škody vzniknutou SVB z porušenia povinnosti predsedom alebo členom rady

Do pozornosti ešte dávam ustanovenie § 17 vyhlášky, podľa ktorého “ak je likvidátor platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty”. 

Odmena za uspokojenie veriteľov

Po vstupe SVB do likvidácie je likvidátor povinný zverejniť túto skutočnosť v Obchodnom vestníku spolu s výzvou, aby si veritelia prihlásili svoje pohľadávky v lehote troch mesiacov. Je však veľmi dôležité odlišovať veriteľov vlastníkov bytov a nebytových priestorov od veriteľov samotného SVB. Vzhľadom na to, že ku dňu vstupu do likvidácie musia mať vlastníci uzavretú zmluvu o výkone správy, prechádzajú všetky práva a povinnosti kontinuálne pod činnosť správcu, ktorý od tohto dňa koná v mene a na účet vlastníkov namiesto SVB. Preto sa do likvidácie neprihlasujú tí veritelia, ktorých pohľadávky sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv a zo zálohových platieb za služby, teda z mesačných preddavkov a záloh vlastníkov. Ide totiž o vzťahy medzi tretími osobami a vlastníkmi zastúpených SVB a od momentu jeho zrušenia správcom bytových domov. Len ťažko je tak možné “nájsť” veriteľa samotného SVB ako právnickej osoby, ktorej pohľadávka by bola uspokojovaná z možného majetku SVB. 

V zmysle § 11 vyhlášky je základom pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov “suma peňažných prostriedkov v eurách poskytnutá veriteľom počas likvidácie z likvidačnej podstaty na uspokojenie peňažných záväzkov, ktoré vznikli pred vstupom spoločnosti do likvidácie, po odpočítaní príslušenstva, zmluvných pokút a obdobných sankcií za porušenie povinnosti, ktoré vzniklo alebo trvalo počas likvidácie”. Likvidátorovi následne patrí odmena za uspokojenie veriteľov v sadzbe 10 % zo sumy základu pre určenie odmeny za uspokojenie veriteľov. 

Náhrada výdavkov likvidátora

Vzhľadom na to, že likvidátorom SVB môže byť len správca konkurznej podstaty, ktorý musí mať zriadenú a označenú kanceláriu, vyhláška upravuje aj náhradu výdavkov likvidátora spojených s administratívnym zabezpečením jej chodu. 

V zmysle § 13 vyhlášky “patrí likvidátorovi paušálna náhrada výdavkov v sume 30 eur za každý ukončený kalendárny mesiac likvidácie. Paušálna náhrada výdavkov zahŕňa najmä 

a) náklady na administratívne vedenie likvidácie,

b) náklady spojené s užívaním priestorov, kancelárie likvidátora,

c) náklady spojené s materiálnym a technickým vybavením kancelárie likvidátora,

d) iné náklady svojou povahou a účelom obdobné nákladom podľa písmen a) až c)”.

Zároveň však platí, že likvidátorovi patrí náhrada hotových výdavkov preukázateľne, odôvodnene a účelne vynaložených pri konaní s odbornou starostlivosťou v súvislosti s vykonaním likvidácie, pričom sú “hotovými výdavkami súdne poplatky a iné poplatky, cestovné náhrady, náklady na znalecké posudky a odborné stanoviská, preklady, výpisy a odpisy”.

Likvidáciu môže vykonávať len jeden likvidátor v danom čase, to však neznamená že ho nie je možné počas likvidácie vymeniť. Titulom tejto výmeny je rozhodnutie vlastníkov v zmysle BytZ vo výške rovnakého kvóra, aké je potrebné na jeho ustanovenie. Podstatným je vo vzťahu k odmene likvidátora ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky, v zmysle ktorého “ak likvidáciu vykonávalo postupne viacero likvidátorov, nárok na odmenu za speňaženie má ten likvidátor, ktorý prijal alebo zabezpečil likvidačný výťažok”.  Keďže je nová úprava likvidácií účinná od 1.10.2020 prijatím zákona č. 390/2019 Z. z., úprava vyhlášky sa vzťahuje na určenie výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátorov, ktorí boli do funkcie vymenovaní po 1. októbri 2020. Na k tomuto dňu už likvidované SVB sa naďalej aplikujú ustanovenia účinné do 1.10.2020.